Bitcoin

Blockchain je technológia, ktorú priniesol Bitcoin. To je to zvláštne virtuálne platidlo, za ktoré sa dajú kúpiť drogy, či falošný pas, lebo je anonymné. O Bitcoine sa píše, že zmení a ohrozí banky či PayPal v takmer všetkom, čo robia – vklady, prevody, vinkulácie, či pôžičky. Nechajme ale nachvíľu Bitcoin tak, lebo samotná blockchain technológia, na ktorej funguje, má ešte ďaleko silnejší potenciál.

Blockchain asi zmení spôsob akým žijeme, čomu veríme, naruší úlohu štátu, posunie koncept toho, čomu a komu dôverujeme. Píše sa o ňom, že vyvolá väčší dopad technologickej zmeny na naše životy než ten, ktorý spôsobil samotný Internet. Prekvapivo skoro nikto dnes nepochybuje, že neexistuje disruptívnejšia inovácia, než je blockchain. Tak ho dajme do cloudu.

Block Chain

Funguje to takto: Blockchain je v podstate verejná databáza, do ktorej sa ukladajú dáta, do samostatných úložných jednotiek zvaných block. Tieto bloky sa ukladajú do reťazca jeden za druhým, preto chain. Vyzerá to ako vláčik, dáta sú rad za radom vo vagónoch. Každý vagón obsahuje kryptografickú pečať (haš) predošlého vagóna. Informácie sú preto nemenné, nedá sa spätne meniť náklad starého vagóna. Dáta sú ako vytesané do kameňa. Ako sa s nimi potom dá pracovať? Ak chcete nejakú informáciu v blockchain vláčiku zmeniť, musíte do úplne nového vagóna zapísať zmenu oproti pôvodnému vagónu. Aby ste sa potom dopracovali k aktuálnej informácii, musíte si prečítať ten starý pôvodný vagón a prirátať k nemu zmenu z toho nového vagónu a dostanete výsledný aktuálny obraz. Každý vagón obsahuje nemenný údaj o tom, kto a kedy do neho dáta vložil a všetko je trvale zapečatené voskom šifry. Aj samotné dáta vo vnútri vagóna môžu byť šifrované.

Tento vláčik je rozkopírovaný v plnej veľkosti s identickým obsahom na stovkách, tisícoch počítačov po celom svete. Kľúčová myšlienka blockchain technológie je to, že neexistuje centrálna autorita, ktorá by rozhodovala o čomkoľvek, čo sa okolo vláčiku deje. O všetkom rozhoduje konsenzus zúčastnených strán a tie svoje rozhodnutia robia na základe – matematiky.

Každý vagón má svojho majiteľa a len ten s ním vie nakladať, má k nemu kľúč. Všetci okolo ale vedia hodnoverne potvrdiť, že ten, kto to o sebe tvrdí, je naozaj majiteľ kľúča. Existuje totiž ešte druhý, verejný kľúč, ktorý má každý k dispozícii a ktorý slúži len na to, aby sme vedeli dokonale overiť identitu majiteľa toho skutočného, privátneho kľúča. Ako? Matematicky.

Ak by niekto bez kľúča prelomil pečať a zmenil obsah vagóna, čo v súčasnosti pokladáme za výpočtovo nemožné, nedokázal by simultánne hacknúť a zmeniť všetky vláčiky na celom svete (konkrétne pri Bitcoine by musel hacknúť 51% všetkých počítačov). Ostatné vláčiky by jeho izolovaný útok spoznali a zavrhli.

Nikto nedokáže meniť dejiny vláčiku. Čo leží, to nebeží. Nikto veľký nerozhoduje o tom, čo je pravda a čo nie. Údaje vo vláčiku, rovnako ako ich vlastníctvo, sú dokonale bezpečné a žiadny jednotlivec či organizácia na tom nič nezmení.

Komu sa dá dnes plne veriť? Banke? Štátu? Jediné, čomu sa dá na svete univerzálne veriť, je matematika. Dva plus dva sa rovná štyri a nikto s tým nepohne. Blockchain vďaka veľmi zložitej, ale zákonmi vesmíru pevne danej matematike je absolútna autorita. Blockchain je bezpodmienečná dôvera.

Blockchain je pravda. Nespochybniteľná pravda, ktorá je rozšírená medzi ľudí. Voľne. Verejne. Zdarma.

Ešte bonbónik. Vagón nemusí obsahovať len dáta, môže mať v sebe program. Z vagónu sa stane chytrý vagón, ktorý vie niečo robiť. V prípade virtuálnych peňazí sa môže naprogramovať ich prevod po splnení istých podmienok (napr. prepis nehnuteľnosti), obmedziť použitie vagónu na konkrétne časové obdobie (napr. do konca roka), alebo účel (napr. peniaze z podpory by sa dali použiť len na nákup potravín), odomknutie vagónu môže simultánne vyžadovať kľúče viacerých osôb, ale len ak nie je nedeľa, alebo neprší, atď., predstavivosti sa medze nekladú. Aktuálny líder v tomto je platforma Ethereum.

Zabudnite na to, či sa Bitcoinu podarí, alebo nepodarí prevrátiť naruby celý finančný systém. I keď – možno vznikol práve s týmto cieľom. Keď ho tajomný jedinec, alebo skupina ľudí, pod menom Satoši Nakamoto v roku 2008 priviedol na svet, práve vypukla finančná kríza, pripisovaná  chamtivému a nezodpovednému finančnému sektoru. Načasovanie technológie, ktorá môže položiť banky na lopatky azda nie je náhodné. Masovému používaniu Bitcoinu ale možno zabránia regulácia a intervencie štátov, snaha je nepochybná. Bitcoin je tiež kritizovaný za energetickú náročnosť – jeho súčasné fungovanie je podmienené rolou “minerov” ktorých užitočná práca na overovaní fungovania vláčikov je odmeňovaná Bitcoinmi a podmieňovaná silnými matematickými výpočtami, ktoré minú ročne toľko elektrickej energie, koľko spáli celé Írsko. Ja si nemyslím, že dajú virtuálne meny dole banky, vznikne skôr prienik, banky už na tom robia.

Práve Bitcoin priniesol platformu vláčikov, ale v kontexte blockchainu je všetko s Bitcoinom úplne jedno. Nezávisle na Bitcoine totiž blockchain zmení svet, ako ho poznáme. Zmení to, komu bezhranične veríme. Bude slúžiť na bezpečné ukladanie hodnoty, hodnoverné overovanie vlastníctva nielen digitálnych ale aj fyzických vecí, nemenný zápis skutkov vo virtuálnom, či skutočnom svete. Bude slúžiť na obchodovanie, finančné riadenie, ale aj ako kataster nehnuteľností a matrika. Bude na ukladanie počítačových logov ale aj na parlamentné voľby. Svetu nebudú vládnuť inštitúcie, ale matematika. Konečne prosím vitajte vo svete blockchain cloudu.

Blockchain cloud

Iba jedna technológia okrem blockchainu spravila po príchode Internetu zásadnú dieru do sveta. Je ňou cloud. Ten síce mení architektúru, škálovateľnost a iné aspekty, ale nemení IT po zásadne funkčnej stránke, appky vďaka nemu nevyzerajú inak a nerobia niečo nové. Cloud len robí IT lacnejšie a rýchlejšie. To ale úplne stačí na revolúciu, práve dostupnosť a instantnosť výpočtových, úložných a sieťových zdrojov tvoria čaro cloudu. Je to skoro rovnako staré dieťa ako blockchain, cloud je len tretiak na ZŠ-ke, ale mení svet už teraz. Bez cloudu by nemohol existovať Google, Airbnb, Uber, Facebook, Skype, PayPal či Netflix a už len táto hŕstka príkladov zmenila nielen spôsob akým podnikáme, ale aj to ako spoznávame ľudí, komunikujeme, či trávime voľný čas.

Je až zvláštne, že ešte nikto nedal cloud a blockchain poriadne dokopy. Ale príde to a nič nebude ako predtým. Netvrdím, že všetky horeuvedené firmy zaniknú, ale budú minimálne robiť veci veľmi inak.

Cloud sa definuje ako doručovanie počítačových zdrojov (sieť, server, storage, aplikácia) cez sieť. Všetko, čo dnes robíme v cloude, môžeme v zásade robiť blockchain technológiou.

Aby ste pochopili ako, najprv si predstavte cloud ako veľkú logistickú firmu, pretože cloud v podstate len rozváža dáta. Cloud je DHL:

• Najprv dovezieme dáta do skladu (sieť),
• potom dáta v sklade sprocesujeme, čiže zmeníme aplikáciou na nejaké iné dáta (výpočtový výkon)
• a potom ich buď zavezieme užívateľovi vo výstupnej zmenenej forme (opäť sieť), alebo ich uložíme na neskoršie použitie (storage).

Všetko sú to len pohyby, tranzakcie analogické k Bitcoinovým prevodom, na ktoré Satoši blockchain primárne vymyslel. Blockchain sa teda dá použiť na všetky úkony DHL, čiže cloudu.

Dopad je brutálny.

Začnime takto: Prečo vlastne už dnes nie je všetko v cloude, keď je tak skvelý? Nedávno som sa bavil s IT manažérom slovenskej banky, ktorá rezistuje vstup do cloudu, o tom, čo presne musím ako cloudový poskytovateľ spraviť, aby som ich tam dostal. Vravel mi o klasických atribútoch ako sú dostupnosť a bezpečnosť, ale spôsob akým obhajoval vlastnú (drahú a kostnatú) infraštruktúru ma jednoznačne presvedčil, že je to celé reálne o kontrole a o dôvere. On jednoducho nikdy nedokáže dôverovať niečomu, čo sám nemá pod kontrolou a ja to chápem. Banka je totiž sama predovšetkým dom dôvery, pre nich je dôvera alfa a omega ich podnikania, nie je to niečo, čo môžu pohodlne vyviezť tretej strane. Aby im ľudia verili, oni sami musia byť nedôverčiví.

Podľa nedávneho prieskumu časopisu The Economist verí cloudu len 16% respondentov. Vo všeobecnosti neveríme veciam, ktoré nemáme pod kontrolou. Lietanie je oveľa bezpečnejšie ako šoférovanie, ale nikto normálny sa nebojí sadnúť si za volant, kým veľa ľudí sa v lietadle cíti nedobre, lebo jedno majú pod kontrolou a druhé nie.

Veľa aj nebankových IT manažérov to vidí podobne, od cloudu požadujú aby všetky dodané služby mohli kedykoľvek prekontrolovať, aby keď sa niečo pokazí presne vedeli kde sa čo kedy stalo, aby mali totálne garantovanú integritu dát, aby sa im zaručene nikto cudzí na ne nedíval a keď sa niečo také stane, aby presne vedeli kto to zapríčinil.

Toto dnes reálne nedokáže splniť žiaden cloudový poskytovateľ. Kto takú platformu postaví, má k dispozícii všetky IT budgety sveta.

Toto bude azda možné, keď sa cloud vloží do vagónov blockchainu.

Pretože blockchain búra naše klasické ponímanie dôvery. Zistiť si čo sa vám stalo s dátami, kto ich čítal, alebo ako je o ne postarané nebude vôbec otázka dôvery, tak ako 2+2=4 nie je otázka dôvery. Proste to tak je. Dôvera bude absolútna a zodpovednosť priezračná.

Je to technicky uskutočniteľné? Uloženie aj trápneho petabajtu dát (spomínaná jedna slovenská banka má viac) by vyžadovalo tisíce či milióny prenosov za sekundu. Bitcoin je aktuálne schopný vykonať len sedem tranzakcií za sekundu.

Už to je reálne, i keď obe deti sú len na prvom stupni ZŠky a s petabajtom za nimi nechoďte. IBM už ponúka blockchain ako službu, aj Azure, môžete si to postaviť. Iní už to postavili. Storj je len jedna z viacerých už funkčných cloud blockchain storage služieb. Zatiaľ tam progesívni programátori testujú ukladanie fotiek svojich mačiek. Ich marketing v tom má ale jasno:

There is no need to trust a corporation, vulnerable servers, or employees with your files. Storj completely removes trust from the equation.

Ako sa za túto službu platí? Teraz peniazmi. Raz budete môcť platiť aj svojim hardvérom. Tým, že ho dáte k dispozícii, v klasickom P2P scenári. Čo na ňom bude? Zašifrované a skartované kúsky cudzích súborov. Rovnako aj vaše dáta budú roztrúsené po cudzích mašinách. Všetko bude na viacerých miestach, ale nikto nebude mať všetko.

Je pravdepodobné, že spočiatku bude blockchain cloud kvôli škálovateľnosti slúžiť len na ukladanie tých najdôležitejších a najcitlivejších údajov. Core banking. Security logy. Kľúčové dokumenty. Cenné zdrojáky. Stavia to na hlavu aktuálne pocity voči cloudu, keď sa o týchto use-casoch hovorí ako o tých posledných, čo pôjdu do cloudu. Možno naozaj banky psychicky nezvládnu dať svoju core-banking aplikáciu len tak von do obláčiku, tak si postavia privátny blockchain cloud.

Ak by ste si aj tie najcitlivejšie údaje uložili do blockchain cloudu, nemusíte sa už trápiť s backupom. Vláčik je samozrejme dokonalejší ako najlepšie dnešné zálohy, budete sa môcť kedykoľvek vrátiť lubovoľne v čase. Len prosím nestratiť kľúče, to by bol fakt prúser. Ľudia už takto prišli o miliónové hodnoty v Bitcoinoch, trebárs len tak, že im odišiel hard disk, kde mali kľúč.

Obdobné startupy ako Storj spúšťajú nielen iné IT firmy, ale aj banky, či vlády. Rusko testuje ukladanie súborov do blockchain cloudu. UBS aj Deutsche Bank skúšajú rôzne finančné aplikácie. Estónsko pred rokom spustilo blockchain matriku, kde zapisujú sobášne, rodné a úmrtné listy.

Sen libertariánov

Asi zaniknú notári, katastrálne úrady, PayPal, Western Union, mnohé klasické cloudy, v podstate všetci, čo sa teraz živia ukladaním či overovaním informácií a tranzakciami hodnôt. Aj Uber môže byť nahradený P2P a blockchainom, lebo veď Uber sú len darmožráči, čo sa priživujú na tom, že zoznámia taxík so zákazníkom a vykonajú dôveryhodný presun peňazí. Rovnako Airbnb, Ebay a iní podobní zbytoční middle-mani. Možno zanikne matrika a štát už nebude rozhodovať o tom, či sa môžu zobrať aj homosexuálne páry. Ak sa dvaja (respektíve kľudne aj piati) akýkoľvek jedinci rozhodnú, že sa zoberú, tak im na to bude stačiť blockchain a nikto im to už nikdy nezoberie. Áno, aj rozviesť sa budú môcť sami. Aj Facebook zanikne?

Ak si chcete prečítať rozsiahlu libertariánsku úvahu o rôznych možných ďaľších dopadoch, skúste toto, predpovedajú aj P2P decentralizovanú políciu, súdy, či požiarnikov. Ja viem pochopiť, čo všetko táto technológia dokáže umožniť, ale libertariáni trochu zabúdajú na ľudskú pohodlnosť, manipulatívnosť a hlavne blbosť. Keď som riadil obchod a marketing v ESETe, mnohí tam vyjadrovali obavy nad bezplatnými antivírmi, ktorých bolo a je na trhu neúrekom. Ja som na to vravieval, že kým ľudia kupujú balenú vodu, tak je všetko v poriadku, lebo kupovať si za veľa peňazí vo fľaši niečo, čo je takmer zdarma na každom rohu je pre mňa klasický prípad toho, že sa ľudia nesprávajú racionálne. Súčasný establišment ich proti zmene bude masírovať marketingom aj nariadeniami.

Tak poďme radšej naspäť do informatiky.

Všetko IT

Ešte mi dovoľte jeden vláčikový stupienok v oblasti cloudu. Predstavte si, že by malo blockchain technológiu nielen zopár cloudov ako teraz, ale že by všetko, úplne všetko IT bolo vo vláčikoch s voskovými pečaťami. Každý dátový prenos, každý výpočet a každý uložený bajt by bol zamknutý vo svojom vagóne milión krát okopírovanom po celej zemeguli. Čo by to presne znamenalo pre transparentnosť a zodpovednosť všetkých informácií, prevodov, programov, vlastníctva?

Zmenilo by to našu spoločnosť z tej, ktorá je založená na dôvere voči inštitúciám na takú, ktorá by bola založená na pravde. Ľudia by sa mohli slobodne rozhodnúť si plne dôverovať. Aké ťažké by bolo niekomu dokázať pravdu? Takto:

2 + 2 = 4